Aký dopad môže mať kríza na energetický priemysel?

Neexistuje oblasť, ktorej by sa nedotkla korona kríza. A to sme stále len na jej začiatku. Niečo krachuje úplne, niečo sa drží ako-tak nad vodou. Niektoré dôsledky reálne pocítime neskôr. Strategické sektory však musia fungovať aj v zlých časoch. Platí to aj pre energetický priemysel. Energo experti, ekonómovia a bankári sú v strehu. Pracujú na záchranných opatreniach, rátajú a odhadujú dopady najhoršej krízy v histórii na energetický priemysel.

Katastrofické scenáre

Vo viacerých katastrofických filmoch sme mohli z vesmírneho nadhľadu vidieť, ako planéta tmavne. Ako postupne zhasínajú mestá, štáty, kontinenty…nie, toto nám v dôsledku súčasnej krízy nehrozí. A ani zásadné výpadky dodávok elektriny. Odvtedy, čo používame elektrickú energiu, naša Zem našťastie nezažila globálny blackout. Zatiaľ. Je jasné ako elektrické svetlo, že energetický priemysel je v každej krajine jedným zo strategických pilierov hospodárstva. Bez neho totiž ťažko bude fungovať všetko ostatné. Je prakticky jedno, či sú segmenty reťazca tohto odvetvia v štátnych či privátnych rukách. Fungovať to musí, kríza-nekríza.

Aké to bolo pred 12-timi rokmi?

Predchádzajúca globálna kríza spôsobila kolaps svetového obchodu a priemyselnej výroby. Bol synchrónny a mimoriadne rýchly. Ekonomický pokles v dôsledku finančnej krízy sa v roku 2008 rozšíril na všetky hlavné sektory ekonomiky. Finančná kríza sa stala globálnou hospodárskou krízou. V oblasti energetiky sa dôsledky prejavili v súvislosti s poklesom svetového obchodu. Energia a suroviny na jej výrobu sú kľúčové komodity. Na niekoľko rokov poklesli aj investície do celého reťazca energetického sektora. V dôsledku krízy ale nedošlo k extrémnym dôsledkom, teda výpadkom výroby a dodávok elektrickej energie.

Dopady

Väčšina európskych krajín zaznamenala zníženie dopytu po elektrickej energii. Medziročne to môže dosiahnuť až okolo 30 %. Je to dôsledok opatrení súvisiacich s bojom s korona krízou. Trh s elektrickou energiou však neskrachuje. Analytici sa skôr obávajú, že môže skolabovať európsky systém obchodovania s emisiami.

Dopady a dôsledky na Slovensku

• výpadky výroby a dodávok nehrozia, aj keď je pripravený scenár vyhlásenia stavu núdze v energetike
• pokles spotreby rádovo okolo 15 % spôsobuje finančné straty dodávateľom a prevádzkovateľom energo sektora
• situácia dodávateľov elektriny aj plynu je komplikovaná
• kríza môže položiť niektorých alternatívnych dodávateľov
• spomalí sa rozvoj obnoviteľných zdrojov energie
• dostavba a modernizácia Mochoviec sa oddiali.

Najväčšími obchodnými rizikami v súvislosti s korona krízou sú pokles odbytu a investičných aktivít. Ale aj pokles financovania profylaxie v technickom význame, teda odstraňovania príčin porúch. Ďalej zníženie financovania opráv, údržby a nedostatočná zákazková náplň. A to všetko v Slovenskom, ale aj medzinárodnom kontexte pre firmy energo sektora so zahraničnými aktivitami. 

Prognózy

Bez šírenia poplašných správ: aktuálna kríza bude horšia ako tá spred 12-tich rokov. Aj najpriaznivejšie prognózy predpokladajú tvrdšie globálne i regionálne ekonomické dopady. Bude aj dlhšie trvať, kým sa vyrovnáme s dôsledkami. S tak strategickým sektorom, ako je energetický priemysel, kríza zrejme nezalomcuje fatálne. Okrem iného aj preto, že bilióny už naliate do záchrany ekonomiky sú historicky nevídané. Smerujú a najbližšie roky budú smerovať aj do strategických sektorov. Záchrana je a bude financovaná najmä z verejných, vládnych či únijných financií. Európsky záchranný balík budú splácať ešte naše deti.

Paradoxné dôsledky

V reakcii na kolaps svetových cien ropy sa podľa prognózy Českej národnej banky výrazne prepadnú ceny domácich pohonných hmôt, čo zvoľní vysoký rast regulovaných cien. Obmedzenia v doprave majú za následok pokles dopytu po pohonných hmotách. Pozitívny dôsledok je zásadné zníženie produkovania emisií. Súvisí to s poklesom výroby elektrickej energie „uhlíkovými“ spôsobmi. Prispel k tomu aj nevídaný útlm cestnej, železničnej aj leteckej dopravy. Korona kríza urýchlila aj odklon viacerých európskych krajín od využívania fosílnych palív. Viac než 200 ročná „uhoľná éra“ sa končí rýchlejšie ako sa predpokladalo. Podľa odborníkov uhoľný priemysel boj s dôsledkami korona krízy prehrá.

Kríza generuje straty aj zmeny

Energetický priemysel nie je voči globálnej  korona kríze imúnny a ráta citeľné straty. Strategický pilier hospodárstva ale v skúške obstojí. V súvislosti s dôsledkami korona krízy ho čakajú zásadné zmeny. Dúfajme, že väčšinou k lepšiemu. Zmeny vytvárajú aj príležitosti. Pociťujeme zmenu v rozhodovaní našich obchodných partnerov. Obava z krízy v nás posilnila presvedčenie naše produkty rozširovať o prvky podporujúce automatizáciu procesov s možnosťou rýchlej a bezpečnej integrácie. 

Zdroje

Euractiv.sk / Energie Portal / Slovenská akadémia vied / Česká národní banka