Aké by boli dôsledky zavedenia 4-dňového pracovného týždňa

Koncepcia štvordňového pracovného týždňa si získala značnú pozornosť ako potenciálne riešenie na zvýšenie blahobytu pracovníkov bez toho, aby bola ohrozená produktivita podniku. Vo svete sa už dlhšie experimentuje s vplyvom prechodu z tradičného päťdňového pracovného týždňa na kratší štvordňový rozvrh a s výhodami a výzvami spojenými s týmto prechodom. 

To všetko sa však odvíja aj od samotného pôvodu súčasnej štruktúry pracovného týždňa a práve nedávneho vývoja v oblasti zavádzania štvordňového pracovného týždňa nie len v komerčnej oblasti, ale aj štátnej správe.

Pochopenie štvordňového pracovného týždňa

Štvordňový pracovný týždeň znamená skrátenie štandardného pracovného času zo 40 na 32 hodín týždenne bez toho, aby sa znížila produktivita, mzda alebo výhody. Je možné zaviesť rôzne prístupy, ako napríklad, že všetci budú pracovať od pondelka do štvrtka s voľnými piatkami, zamestnanci si budú môcť vybrať dodatočný voľný deň alebo sa zavedie celopodniková politika s iným určeným voľným dňom.

Hlavným cieľom štvordňového pracovného týždňa je zlepšiť kvalitu života zamestnancov. Skrátením pracovného času a poskytnutím troch po sebe nasledujúcich voľných dní získajú jednotlivci viac času na osobné aktivity, rodinné povinnosti a celkovú životosprávu. 

Z pohľadu zamestnávateľa môže zavedenie štvordňového pracovného týždňa viesť k zvýšeniu predaja, zníženiu vyhorenia zamestnancov, zlepšeniu miery udržania zamestnancov a väčšiemu počtu uchádzačov o voľné pracovné miesta. Dôležité je, že zdôrazňovanie výsledkov namiesto odpracovaných hodín eliminuje potrebu znižovať mzdy alebo benefity.

Historické pozadie a moderné súvislosti

Koncepcia kratšieho pracovného času s cieľom rozšíriť voľný čas sa datuje od priemyselnej revolúcie, keď spoločnosť Ford Motor Co. v roku 1926 zaviedla päťdňový pracovný týždeň. V priebehu rokov sa s rôznym úspechom experimentovalo s kratšími pracovnými týždňami. Nedávny nárast záujmu o štvordňový pracovný týždeň možno pripísať pandémii COVID-19, ktorá podnietila rozsiahle prehodnotenie pracovných postupov a zvýšenú akceptáciu modelov práce na diaľku a hybridných modelov práce.

Údaje Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD) odhaľujú značné rozdiely v ročnom počte odpracovaných hodín v jednotlivých krajinách. Zatiaľ čo Nemecko má najnižší priemerný ročný počet hodín 1 332, Američania odpracujú v priemere 1 767 hodín ročne a na Slovensku až 1814 hodín za jeden rok. 

Je však dôležité vziať do úvahy, že tieto priemery môžu byť skreslené mladšími pracovníkmi, keďže jednotlivci vo veku 25 rokov a starší v Spojených štátoch pracujú v priemere 39,6 hodiny týždenne, čo predstavuje značné navýšenie oproti celkovému priemeru v krajine, ktorý je na úrovni 32,6 hodiny za týždeň.

Úspechy a výzvy 4-dňového pracovného týždňa:

Zavedenie štvordňového pracovného týždňa nie je samozrejme bezproblémové. Niektoré organizácie ho použili ako opatrenie na úsporu nákladov, čo mohlo mať vplyv na mzdy a výhody zamestnancov. Krátkodobé pokusy nemusia presne odrážať dlhodobé výsledky, ako to bolo vidieť v prípade spoločnosti Treehouse (potravinárstvo), ktorá sa musela vrátiť k 40-hodinovému pracovnému týždňu kvôli vnímaným problémom s pracovnou morálkou. 

Okrem toho niektoré odvetvia, ako sú napríklad služby či logistika, môžu čeliť obmedzeniam pri dosahovaní rovnakých výsledkov v kratšom pracovnom čase. Existujú aj praktické a kultúrne prekážky, keďže spoločnosti, ktoré pracujú podľa rôznych harmonogramov, môžu mať oneskorenia v koordinácii.

Príkladom môže byť arabský svet, ktorému najmä kvôli náboženstvu, víkend začína v piatok a končí v sobotu, zatiaľ čo nedeľa je prvým pracovným dňom v týždni. Neplatí to síce paušálne, ale takýto víkend funguje v 19 krajinách na svete a žije podľa neho viac ako 600 miliónov ľudí. Teda zvoliť jednotný model, ktorý by fungoval všade rovnako efektívne, nebude úplne jednoduché. 

Zníženie prevádzkových nákladov spojených s kratším pracovným týždňom, ako je spotreba energie a údržba zariadení, môže viesť k výrazným úsporám pre spoločnosti. Zavedením štvordňového pracovného týždňa dokáže ušetriť 20 až 30 % nákladov na energie. Okrem toho sa v štúdii spoločnosti Asana zistilo, že zamestnanci pracujúci v 4-dňovom pracovnom týždni uvádzali zníženie výdavkov na dochádzanie do práce a zvýšenie spokojnosti s prácou. To naznačuje, že stlačený pracovný čas je pre zamestnancov nielen finančne výhodný, ale prispieva aj k pozitívnejšiemu pracovnému prostrediu.

Hlavná otázka od zamestnávateľov ostáva, ako to bude so samotnou produkciou. Úlohou je aby neklesla oproti klasickému pracovnému týždňu. Pohyb však môže nastať aj opačným smerom, Microsoft Japonsko reportoval neuveriteľný 40 % nárast produkcie po prechode na skrátený pracovný týždeň.

Z environmentálneho hľadiska prispieva štvordňový pracovný týždeň k zníženiu emisií uhlíka v dôsledku zníženia dochádzania a spotreby energie spoločnosťou samotnou. Keďže čoraz viac zamestnancov sa rozhoduje pre možnosť práce na diaľku, spoločnosti môžu ďalej znižovať svoju uhlíkovú stopu. Znížená potreba každodenného dochádzania do práce môže tiež prispieť k zníženiu veľkostí a frekvencií dopravných zápch a znečistenie ovzdušia, čo je v súlade s dlhodobo udržateľnými postupmi, ktoré si mnohé svetové spoločnosti v posledných dekádach adoptujú.

Vedeli ste že…

Skrátenie pracovného týždňa o deň by v meste ako Londýn znamenalo zníženie uhlíkovej stopy mesta o objem, ktorý sa rovná dennej produkcii skleníkových plynov 24 miliónov áut.

Nedávny vývoj a implementácie

Štvordňový pracovný týždeň naberá na sile na celom svete. Island uskutočnil pilotný program v rokoch 2015 až 2019, ktorého výsledkom bolo zníženie úrovne stresu a viac času na rodinné aktivity. Ďalšie krajiny, ako napríklad Španielsko a Nový Zéland, spustili alebo plánujú skúšobnú prevádzku, zatiaľ čo spoločnosti ako Buffer a Kickstarter už zaviedli štvordňový pracovný týždeň. 

Na Slovensku už tiež máme prvé spoločnosti, ktoré tento koncept testujú, už od roku 2021 prišla s hybridným pracovným týždňom poisťovňa NN, ktorá dáva zamestnancom na výber, či chcú pracovný týždeň odpracovať za 4 alebo 5 pracovných dní.

Viaceré organizácie a vlády sa aktívne zasadzujú za širšie zavedenie štvordňového pracovného týždňa. Patria medzi ne 4 Day Week Global, Wildbit, Buffer a vlády Japonska, Škótska a Španielska.

Na uvládnutie úspešného zavedenia 4-dňového pracovného týždňa by organizácie mali zvážiť niekoľko dôležitých faktorov. Po prvé, je veľmi dôležité posúdiť povahu podniku a určiť, či je stlačený pracovný čas realizovateľný. Pracovné miesta, ktoré si vyžadujú nepretržitú obsluhu zákazníkov alebo nepretržitú prevádzku, možno budú musieť preskúmať alternatívne stratégie, ako sú napríklad rozložené zmeny alebo rotačné rozvrhy.

V procese prechodu zohráva dôležitú úlohu jasná komunikácia a transparentnosť. Zamestnávatelia by mali do rozhodovacieho procesu zapojiť zamestnancov a riešiť všetky obavy alebo potenciálne problémy, ktoré môžu vzniknúť. Stanovenie realistických cieľov, stanovenie jasných usmernení, vysoká úroveň priorizácie úloh a zavedenie účinných techník „time managementu“ sú nevyhnutné na udržanie produktivity počas prechodu.

Okrem toho by spoločnosti mali využívať technologické nástroje, ako sú platformy na riadenie projektov, na uľahčenie spolupráce, zefektívnenie pracovných postupov a zabezpečenie efektívnych dohôd o práci na diaľku. Tieto nástroje môžu pomôcť tímom udržať si organizáciu, sledovať pokrok a udržiavať efektívnu komunikáciu, aj keď zamestnanci pracujú v skrátenom pracovnom čase.

Pilotné programy s jasnými závermi

Štvordňový pracovný týždeň sa relatívne rýchlo presadzuje ako životaschopné riešenie na zvýšenie produktivity, zlepšenie rovnováhy medzi pracovným a súkromným životom a zníženie prevádzkových nákladov. Prijatím tohto inovatívneho prístupu môžu organizácie vytvoriť pozitívne pracovné prostredie, zvýšiť morálku zamestnancov a prilákať špičkové talenty. 

Podľa rôznych štúdií, vrátane vyššie uvedených sa ukázalo, že štvordňový pracovný týždeň zvyšuje produktivitu, zlepšuje spokojnosť zamestnancov a má pozitívny finančný a environmentálny vplyv. Hoci si proces implementácie môže vyžadovať dôkladné plánovanie a zváženie, dlhodobé výhody ďaleko prevyšujú počiatočné problémy. Prijatie 4-dňového pracovného týždňa je významným krokom k produktívnejšej, vyváženejšej a udržateľnejšej budúcnosti pre zamestnancov aj podniky.