Energetický sektor rastie, no naráža na kritický nedostatok kvalifikovanej pracovnej sily

Správa Medzinárodnej energetickej agentúry (IEA) prináša zdanlivo pozitívne čísla, za ktorými sa však skýva vážny štrukturálny problém. Hoci zamestnanosť v energetike rastie dvojnásobným tempom oproti zvyšku globálnej ekonomiky, sektor smeruje k personálnej kríze. Bez okamžitých reforiem vo vzdelávaní hrozí spomalenie infraštruktúrnych projektov a predraženie energetickej transformácie.

Kde vznikajú pracovné miesta

Globálny energetický sektor zamestnával v roku 2024 celkovo 76 miliónov ľudí, čo je nárast o 5 miliónov oproti roku 2019. Sektor vytvoril 2,4 % všetkých nových pracovných miest v globálnej ekonomike. Rast však nie je rovnomerný a odhaľuje zmenu ťažiska:

• Energetika: Prevzala prvenstvo  a tvorí tri štvrtiny nedávneho rastu zamestnanosti. Hlavnými segmentami v rámci energetiky je solárna fotovoltika, jadrová energetika a modernizácia sietí.

• Elektromobilita: Výroba EV a batérií pridala v roku 2024 takmer 800 000 pracovných miest.

• Fosílne palivá : Napriek klimatickým záväzkom ostáva tento segment odolný. Zamestnanosť v uhoľnom priemysle je o 8 % vyššia ako v roku 2019, a to najmä vďaka Číne, Indii a Indonézii, ktoré kompenzujú pokles vo vyspelých ekonomikách. Ropný a plynárenský priemysel sa vrátil na predpandemické čísla, hoci rok 2025 prinesie škrty kvôli ekonomickej neistote.

Nedostatok technických zručností

Viac ako polovica zo 700 skúmaných spoločností hlási kritické problémy s náborom. Nejde o nedostatok manažérov, ale o akútny deficit v technických profesiách, ktoré tvoria základ infraštruktúry.

Najviac chýba šikovný personál v profesiách:

• Elektrikári
• Potrubári
• Inštalatéri rozvodových sietí
• Operátori elektrární
• Jadroví inžinieri

Tieto pozície tvoria viac ako polovicu globálnej energetickej pracovnej sily. Ich nedostatok priamo ohrozuje energetickú bezpečnosť a schopnosť štátov budovať nové zdroje a infraštruktúru.

Demografická kríza v číslach

Vyspelé ekonomiky čelia starnutiu pracovnej sily, ktoré sektor nedokáže prirodzene nahradiť. Štatistiky sú zarážajúce:

Čo je potrebné urobiť

Súčasný stav vzdelávania nezodpovedá potrebám trhu. Aby sa zabránilo prehlbovaniu priepasti do roku 2030, počet nových kvalifikovaných pracovníkov musí narásť o 40 %. IEA vyčíslila náklady na toto navýšenie na 2,6 miliardy USD ročne. Hoci to znie ako vysoká suma, v kontexte globálnych výdavkov na vzdelávanie ide o zanedbateľných 0,1 %. Problémom teda nie sú financie, ale neefektívna alokácia zdrojov a zastarané učebné osnovy.

Nutné kroky pre vlády a priemysel:

• Odstrániť finančné bariéry pre vstup do technických odborov (náklady na školenia, ušlá mzda).

• Investovať do učňovského vzdelávania a rekvalifikácie.

• Zvýšiť zapojenie súkromného sektora do tvorby osnov, aby absolventi mali reálne uplatniteľné zručnosti.

Rast o 1,3 % očakávaný v roku 2025 bude limitovaný práve týmto faktorom. Ak sa nevyrieši prísun kvalifikovanej sily, projekty sa budú predlžovať a predražovať bez ohľadu na dostupnosť investičného kapitálu.

Zdroj: IEA