Energetická hospodárnosť budov: Nové pravidlá EÚ prinášajú povinné solárne panely a koniec dotácií na plynové kotly

Európska únia zásadne mení svoj energetický sektor s dôrazom na cenovú dostupnosť, udržateľnosť a nezávislosť. Kľúčovú úlohu v tomto procese zohrajú budovy, ktoré v súčasnosti spotrebujú viac ako 40 % energie v Európe a produkujú tretinu emisií skleníkových plynov. Vzhľadom na to, že až tri štvrtiny európskeho fondu budov trpia zlou energetickou hospodárnosťou, revidované pravidlá EÚ cielia na výrazné zrýchlenie tempa renovácií. Rozdiel je totiž priepastný. Budova v najvyššej energetickej triede A spotrebuje v priemere desaťkrát menej energie ako objekt v najnižšej triede G.

Nová legislatíva sa prioritne zameriava na stavby s najhoršími parametrami. V prípade neobytných budov, ako sú kancelárie či školy, sa do roku 2030 zrenovuje 16 % z tých najviac nehospodárnych, pričom do roku 2033 tento podiel stúpne na 26 %. Pri rezidenčnom sektore musia členské štáty zaviesť opatrenia, ktoré do roku 2030 plošne znížia priemernú spotrebu energie domácností o 16 % oproti úrovniam z roku 2020. Od roku 2030 sa takisto stanú budovy s „nulovými emisiami“ povinným štandardom pre všetky novostavby, pričom verejné budovy musia túto podmienku spĺňať už od roku 2028. K prechodu na čistú energiu prispeje aj povinná inštalácia solárnych panelov na nových stavbách od roku 2030, pokiaľ to dáva technický a ekonomický zmysel. Naopak, podpora fosílnych palív trvalo končí. 

Tieto zmeny prinesú hmatateľné finančné výhody pre občanov. Dôsledné energetické renovácie vygenerujú domácnostiam úsporu vo výške priemerne 900 eur ročne. Toto opatrenie poskytuje trvalé riešenie problému energetickej chudoby, s ktorou v roku 2024 zápasilo viac ako 9 % Európanov. Na dosiahnutie viditeľných výsledkov často stačia aj čiastkové kroky, ako je výmena okien alebo zateplenie strechy a stien. Obnova budov navyše podnecuje tvorbu lokálnych pracovných miest v stavebníctve, pričom Európska únia do týchto projektov cez Mechanizmus na podporu obnovy a odolnosti investuje celkovo 66 miliárd eur.

Zlepšenie energetického štandardu budov priamo rieši aj otázku európskej bezpečnosti. Keďže takmer 36 % dovezeného zemného plynu do EÚ slúži na vykurovanie, masívne renovácie znížia do roku 2040 dopyt po tomto palive až o 60 miliárd metrov kubických ročne. Modernizované a zateplené budovy zároveň výrazne odľahčia preťaženú elektrickú sieť. Len samotné zateplenie rezidenčných stavieb zníži dopyt po vykurovaní o 44 %, čo následne ušetrí viac ako 44 miliárd eur na nevyhnutných investíciách do distribučných sietí. Stabilitu celého systému vo finále doplní plošné zavádzanie inteligentných meračov a dynamických taríf, vďaka ktorým domácnosti presunú spotrebu výkonných spotrebičov na hodiny s najlacnejšou elektrinou.

Zdroj: Európska komisia