Pohľad na globálnu dostupnosť elektrickej energie

Analýza dlhodobých dát ukazuje, že globálna elektrifikácia zaznamenala od konca deväťdesiatych rokov výrazný progres. V roku 1998 žilo na svete viac ako 1,6 miliardy ľudí bez prístupu k elektrickej energii. Do roku 2023 tento počet klesol na približne 677 miliónov. Medzitým populácia s prístupom k elektrine narástla o takmer tri miliardy. 

Regionálne rozdiely a dynamika zmien

Progres v dostupnosti elektrickej energie nie je v jednotlivých častiach sveta geograficky vyvážený. Kým regióny ako Severná Amerika alebo Európa a centrálna Ázia dosiahli stav plnej elektrifikácie, v rozvojových oblastiach vidíme diametrálne odlišné dáta. Južná Ázia prešla najradikálnejším zlepšením. Z pôvodných 535 miliónov ľudí bez elektriny v roku 2000 sa tento stav zredukoval na necelých 10 miliónov v roku 2023. Výrazný pokles nastal vo Východnej Ázii a v Latinskej Amerike. Jediný región, ktorý stagnuje, je Subsaharská Afrika, kde počet ľudí bez prístupu k energii od roku 2000 fakticky neklesol a v roku 2023 dosiahol úroveň 589 miliónov.

Porovnanie Subsaharskej Afriky a rozvojovej Ázie

Ako je viditeľné v grafe vyššie, energetická chudoba je najvýraznejšia na africkom kontinente. Zameranie na dve kľúčové oblasti v období rokov 2016 až 2025 to ďalej potvrdzuje. 

V roku 2016 evidovala rozvojová Ázia 761 miliónov obyvateľov bez elektriny, no vďaka intenzívnej výstavbe sietí v Indii a okolitých štátoch toto číslo do roku 2023 kleslo na 104 miliónov. Projekcie do roku 2026 naznačujú ďalšie zlepšenie stavu v Ázii. Bez elektrickej energie je v tomto regióne už teraz menej ako 90 miliónov osôb. Oproti tomu Subsaharská Afrika v rovnakom období vykazuje stagnáciu, keďže počet osôb bez prístupu k energii sa tu drží na hodnote okolo 590 miliónov. 

Analýza historických trendov a aktuálnych projekcií naznačuje, že globálny deficit v prístupe k elektrine sa stáva lokalizovaným problémom. Kým vo zvyšku sveta žije bez elektriny už len zhruba 40 miliónov ľudí, Subsaharská Afrika zostáva v stave dlhodobej stagnácie. Rozdiel v úspešnosti medzi ázijským a africkým modelom elektrifikácie potvrdzuje, že bez radikálneho zvýšenia investícií do africkej infraštruktúry, zostane tento región v stave energetickej izolácie. Budúci globálny pokrok v tejto oblasti bude závisieť takmer výhradne od schopnosti afrických štátov urýchliť tempo elektrifikácie nad úroveň populačného rastu.