Ako funguje priemysel 4.0 vo svete

Možno by sa zdalo, že dnes máme iné starosti. Pozbierať priemysel a ekonomiku z kolien a to, čo po koronainvázii zostalo, postaviť na nohy. A snáď aj „na tie roboty“ príde rad… Veď práve, toto je ten najvhodnejší čas oprášiť aj stratégie priemyslu 4.0. Bezprecedentná európska finančná podpora obnovy priemyslu a ekonomiky sa priam núka aj na reštart priemyslu 4.0. Ako funguje priemysel 4.0 vo svete? Funguje vôbec?

O čom je priemysel 4.0?

Zopakujeme základné postuláty:

• aktuálne žijeme na začiatku 4. priemyselnej revolúcie
• jej súčasťou je aj koncepcia priemysel 4.0, ktorá vznikla v Nemecku
• ide o postupnú prípravu priemyslu a ekonomiky na prechod na vyšší level
• od masívnej automatizácie cez priemyselné sieťové zoskupenia až k Smart Factories
• priemysel 4.0 by mal podľa expertov po koronakríze pomôcť rozbehnúť globálnu ekonomiku podobne, ako rozvoj využívania internetu a digitálnych technológií koncom minulého storočia
• rozsah a dosah zmien bude porovnateľný s dosahom všetkých doterajších priemyselných revolúcií.

Práve že funguje

Podľa viacerých analytikov vidíme v korona zrkadle zaujímavý obraz: digitálna infraštruktúra a služby nás počas pandémie držia nad vodou. A po koronakríze budú ešte dôležitejšie. Všetci vieme, že moderná digitálna infraštruktúra je jednou z pilierov budovania priemyslu 4.0. Alebo keď chcete, 4. priemyselnej revolúcie.

Nová priemyselná stratégia Európskej únie

Lídri únie ju predstavili práve počas nástupu prvej vlny pandémie na našom kontinente. Jej cieľom je pomôcť európskemu priemyslu stať sa vedúcou silou „dvojakej transformácie“. Smerom ku klimatickej neutralite a dosiahnutiu vedúceho postavenia v oblasti digitálnych technológií. Konkrétne opatrenia majú podporiť všetkých aktérov európskeho priemyslu.

Únia chce v rámci stratégie podporovať nielen klasické veľké a malé spoločnosti, ale aj inovatívne startupy a výskumné centrá. Ide o strategické nastavenie partnerstva v oblasti výskumu, inovácií, inteligentných sietí a aj služieb za horizontom 5G smerom k 6G. Únia v stratégii kladie dôraz aj na zavedenie nových noriem a štandardov pre:

• internet vecí
• robotiku
• nanotechnológie
• mikroelektroniku
• inteligentné siete
• vysokovýkonné a kvantové počítače
• kritickú digitálnu a dátovú cloudovú infraštruktúru
• umelú inteligenciu.

Pozitívny vplyv lídra

Je jednoznačné, že zakladateľ a líder Industrie 4.0, Nemecko, nemôže ťahať „rýchlik priemyslu 4.0“ osamotene. Pozitívny príklad prístupu tejto krajiny je v Európskej únii nie že inšpiráciou, ale základom novej únijnej priemyselnej stratégie. V Nemecku je dnes Industrie 4.0 jedným z desiatich štátnych Future projektov, ktoré tvoria Akčný plán High-tech stratégie.

Ako to ide za Atlantikom?

Tam nejdú – ako zvyčajne – cestou štátnych alebo únijných stratégií tak, ako my na starom kontinente. Lídrami technologického rozvoja sú v USA už tradične súkromné spoločnosti. Dnes už globálni technologickí giganti, ktorí určujú trendy a smery vývoja: GAFA a ďalší, napríklad tí, čo dokážu poslať nielen auto do vesmíru, ale aj živých kozmonautov na ISS a ešte ich aj vrátiť na zem.

Uteká nám opäť rýchlik?

Zrejme nie, štátna koncepcia Inteligentný priemysel pre Slovensko má síce už štyri roky. Predpokladajme ale, že sa čoskoro dočkáme sľubovaného akčného plánu na jej implementáciu. V každom prípade je naša krajina súčasťou Európskej únie a určite nezostane mimo novej európskej priemyselnej stratégie. Z komparatívneho pohľadu by určite bolo zaujímavé zahrnúť do odbornej analýzy ázijských tigrov, osobitne Čínu a Japonsko.

Zdroje:

Európska komisia | Euractiv | Slovenská akadémia vied | Republiková únia zamestnávateľov MicroStep Europa